Drevené kostolíky na východnom Slovensku.

Slovensko vďaka svojej geografickej polohe v centre Európy a v dôsledku zložitých podmienok historického vývoja sa stalo križovatkou rôznych kultúr. Práve preto má dnes mnoho podôb a tvárí. V priebehu dlhých stáročí vznikali tu cenné pamiatky, z ktorých mnohé nesporne patria do klenotnice svetovej kultúry.

Medzi také patrí vzácny súbor drevených chrámov východného rítu - "cerkví" v oblasti severovýchodné Slovenska v rusínsko-ukrajinských lokalitách, kde sú chránené ako národné kultúrne pamiatky. Väčšina z nich pochádza zo 17. a 18. storočia. Zo starších období sa nám nezachovali, pretože boli postavené z materiálu, ktorý je málo odolný proti poveternostným a iným nepriaznivým vplyvom.

Všetky drevené chrámy v rámci zástavby jednotlivých obcí majú dominantné postavenie. Sú situované spravidla na vyššie položených, niekedy až ťažko prístupných miestach, excentricky voči iným dedinským staviskám. Súčasťou ich areálov sú aj neveľké cintoríny s jednoduchými drevenými, pieskovcovými a liatinovými krížmi. Celý areál obklopuje zrubová alebo kamenná ohrada so vstupnou bránkou zastrešenou šindľom. Tento architektonický súbor v mnohých prípadoch vhodne doplňuje drevená zvonica.

Drevené kostolíky na východnom Slovensku majú zrubovú základnú konštrukciu, ktorá vytvára široké možnosti z hľadiska pôdorysného riešenia a formálneho stvárnenia objektu. Preto okrem pravouhlých zrubov v tejto oblasti často stretávame zaujímavé polygonálne konštrukčné tvary. Pri spevňovaní vencov zrubu a iných konštrukčných prvkov sa pôvodne nepoužívali žiadne kovové klince.

Charakteristickým znakom drevených cerkví v tejto oblasti je ich trojdielnosť, ktorá zároveň symbolizuje Svätú Trojicu. Trojitosť priestoru je aj navonok v mnohých prípadoch zdôraznená trojicou smerom na západ sa zvyšujúcich veží.

Ako krytina sa na týchto kultových stavbách zásadne používal šindeľ. Na streche a iných architektonických detailoch nachádzame rôzne tesársko-rezbárske geometrické ornamenty. Dekorácia sa uplatňovala dokonca v spôsobe kladenia a profilovania šindľov, šalovacích dosák a líšt. V niektorých dekoratívnych a funkčných prvkoch sa uplatňoval aj kov (kríže, mreže, kovanie okien a dvier).

Zvláštnu pozornosť si zasluhujú najmä železné kríže, ktoré sú výrazným umeleckým prejavom dedinských kováčov.

Jedinečné a priam očarujúce sú interiéry týchto kostolíkov. Pôvodne boli bohato zdobené nástennými a stropnými maľbami, ktoré sa v podstate opierajú a námety z evanjelia.

Najvýznamnejšou a nevyhnutnou súčasťou drevených kostolíkov je ikonostas (z gréckeho eikon - obraz, stasis - stavba, t. j. drevená stena s obrazmi oddeľujúca oltár od ostatnej časti chrámu). Je výtvarným a funkčným jadrom tohoto sakrálneho objektu a zároveň hmatateľným dokladom východného, t. j. staroruského, respektíve ukrajinského povodu. Ikonostatsy z haličskej časti Poľska, Zakarpatskej oblasti Ukrajiny a východného Slovenska sú svojou koncepciou blízke byzantským a balkánskym pamiatkam tohoto druhu.

Charakteristickou črtou pre ikonostasy je prísne usporiadanie ikon, ich vopred určený počet a kompozície námetov. Aj konštrukčný systém je predurčený ikonografickými požiadavkami, teda spoločný pre všetky sakrálne stavby tohto druhu. Najstaršie pamiatky ikonopisnej tvorby v tomto regióne pochádzajú z 15. - 17. storočia. Na konci 16. a začiatkom 17. storočia v tejto oblasti ikonostas dosiahol vrchol svojho rozvoja. V umeleckej syntéze spája v sebe architektúru, monumentálnu maľbu a dekoratívnu rezbu.

V oblasti severovýchodného Slovenska, podobne ako aj v bojkovskej oblasti Zakarpatskej Ukrajiny a lemkovskej oblasti Poľska, v dôsledku špecifických historických, politických, sociálno-ekonomických, kultúrno-spoločenských a prírodno-klimatických podmienok života sa sformoval jednotný typ drevených kostolíkov východného rítu. Tieto pamiatky sú dokonalou symbiózou kresťanstva a ľudového umenia, vynikajúcim prejavom hmotného stvárnenia ľudského ducha. Uchovávajú v sebe najdávnejšie črty ľudovej sakrálnej architektúry.

V drevených cerkvách na východnom Slovensku našli svoj odraz nielen základné kultúrne, mravné a estetické postuláty ich tvorcov, ale aj celkový duch konkrétnej historickej doby. Je to zaujímavý svet architektonicko-umeleckej tvorby, ktorá sa v priebehu niekoľkých storočí kolektívne formovala a dodnes nás udivuje svojou neopakovateľnou krásou.