Traktát mnícha Chrabra o slovanskom písme.

Autorstvo tohto spisu sa tradične pripisuje Naumovi, jednému z Metodových žiakov, ktorý zomrel v Bulharsku v roku 910. Vychádzal z ešte živej tradície Svätoplukovej ríše. Spis je jednoznačnou obhajobou staroslovenského písomníctva.

(text traktátu sa zachoval v početných odpisoch zo 14. až 17.storočia. Najznámejší z nich je tzv. chilandarský odpis zo zborníka bulharskej redakcie zo 16.storočia)

 

... Slovieni dovtedy, kým boli ešte pohania, nemali knihy ani písmo, ale čítali a dorozumievali sa pomocou kresieb a zárezov ...
... Keď však boli pokrstení, snažili sa zapisovať sloviensku reč latinskými a gréckymi písmenami bez úpravy ...
... zmiloval sa (boh) nad slovienskym rodom a poslal mu svätého Konštantína Filozofa, zvaného Cyril, muža spravodlivého a pravého. A ten pre nich vytvoril 38 písmen, niektoré podľa vzoru písmen gréckych a iné podľa slovienskej reči ...
... preto sú slovienske písmená svätejšie a úctihodnejšie, lebo ich vytvoril svätý muž, grécke však pohanskí Heléni ...
... A tak, keď sa opýtaš gréckych vzdelancov: "Kto vám vytvoril písmo alebo preložil knihy a v akom čase?", iba málokto z nich to vie. Ak sa však opýtaš slovienskych vzdelancov: "Kto vám vytvoril písmo alebo preložil knihy a v akom čase?", to všetci vedia a rieknu: "Svätý Konštantín, nazývaný Cyril. Ten - a jeho brat Metod - aj písmená vytvoril, aj knihy preložil. Veď ešte žijú ľudia, ktorí ich videli!"

     A ak sa spýtaš, v ktorom čase to bolo, aj to vedia a rieknu, že za čias byzantského cisára Michala, kniežaťa bulharského Borisa, kniežaťa moravského Rastislava a kniežaťa blatnianskeho Koceľa v roku 6363 (863) od stvorenia sveta ...
(preklad z knihy "Slovensko očami cudzincov" - pozri knihy)