Cisár v tomto diele, ktoré vzniklo v Carihrade (Konštantínopole) medzi rokmi 948 - 952 použil rozličné podklady, výpisky zo starších kroník, ale aj cestopisov, správ (informácií), od cudzích kmeňov ako i od svojich súčasníkov - vzdelancov (z univerzity a cisárskeho dvora) a iste aj zo správ pôsobenia byzantskej misie na našom území a žiakov Konštantína Filozofa - sv. Cyrila a arcibiskupa Metoda. V tomto diele sa prvýkrát (! a jediný !) spomína "Veľká Morava" (výraz - megalé Morabía - vyšná, vzdialená alebo veľká Morava), termín, ktorý si osvojila aj odborná literatúra na označenie štátneho útvaru na našom území v rokoch 833 - 906.

Tu sa spomína aj známy motív rozdelenia vlády (za panovania Svätopluka I.) medzi jeho troch synov (legenda o troch prútoch) a nesporne obsahuje najspoľahlivejšie správy o nomádskych kmeňoch (označuje ich ako Turkov, predkoch neskorších Maďarov) v stredoeurópskom prostredí v prvej polovici 10. storočia.

Byzantský cisár Konštantín VII. Porfyrogenet o existencii "Veľkej Moravy", jej zániku a nomádskych kočovných kmeňoch.

(kapitola) 13. O kmeňoch susediacich s Turkami.

... V susedstve Turkov bývajú tieto kmene: na západnejšej strane od nich Fransko, na severnejšej Pečenehovia, na južnej strane veľká Morava, totiž krajina Svätopluka, ktorú Turci celkom spustošili a zaujali.  ...

(Najčastejšie používaný preklad)

Vo vyššie spomínanom diele nachádzame v dvoch rozličných kapitolách pasáže, týkajúce sa "Moravy". Tam kde sa opisuje vznik a rozmach tohto štátneho útvaru starých Slovákov, označuje ho asi štyrikrát ako "Morabía". Iba v Ďalších častiach tohoto diela, keď sa opisuje krajina okolo srbskej rieky Morava a potom ešte v texte o Turkoch, je znovu zmienka o našej starej "Morave" a označuje sa výrazom "megalé Morabía".

Tento grécky výraz v elementárnom školskom preklade znamená naozaj "veľká". Aj latinský preklad tohoto diela, ktorý sa lepšie zachoval, používa na tomto mieste výraz "magna". Kritickejší rozbor tohto jediného prameňa, však už dávnejšie priviedlo historikov k oprávnenému spochybňovaniu historickej hodnoty názvu "Veľká Morava".

Konštantín VII. Porfyrogenet použil tam, kde písal o Morave starých Slovákov, bežný výraz, pod ktorým sa tento štátny útvar poznal vo vtedajšom svete, teda "Morava". Následne venoval svoju pozornosť iným krajinám a medzi nimi spomínal aj oblasť rieky Moravy v Srbsku. Keď sa potom v kapitole o "Turkoch" mal zasa zmieniť aj o Morave starých Slovákov, aby si jeho čitateľ nepomýlil identické pomenovanie "Morava", ktorým označil dva geograficko - politické útvary, pridal, poukazujúc na našu slovenskú Moravu, adjektívum "veľká" (megalé). Nepoužil ho však v bežnom prvotnom význame veľkosti v rozmeroch, ako ho takmer výlučne obsahuje naše slovenské adjektívum, ale v druhom sémantickom obsahu, ktorý v gréckom jazyku môže znamenať aj "ďaleká, vzdialená, predošlá".